Poradenstvo

Významným medzníkom v živote dieťaťa je vstup do základnej školy. Toto obdobie je náročné nielen pre dieťa, ale aj pre jeho rodičov a blízke okolie. V začiatkoch zaškolenia úspešnú adaptáciu dieťaťa vo veľkom determinuje úroveň jeho pripravenosti na školu. Ak dieťa nie je pripravené na školu, nemá šancu úspešne sa adaptovať na nové prostredie a zvládnuť vytýčené úlohy. Ak dieťa je dostatočne pripravené na školu, ľahšie si osvojí rolu žiaka.

Školská pripravenosť (spôsobilosť) označuje dosiahnutie istého stupňa vývinu, ktorý umožňuje dieťaťu bezproblémovo sa zúčastňovať vo výchove a vzdelávaní na 1. stupni základnej školy. Dieťa zrelé a pripravené na školu je schopné bez väčších ťažkostí sa zapájať do školských činností, plniť príkazy, spolupracovať a učiť sa. Súbor schopností, zručností a návykov, respektíve spôsobov správania sa dieťaťa, ktoré získalo buď v materskej škole alebo v rodine, umožňuje dieťaťu zvládnuť požiadavky školy.

Predškolské obdobie možno charakterizovať jednoducho:

·         somatický vývin: dieťa v tomto veku má vysokú pohybovú potrebu, preto jeho psychomotorické kompetencie sa vyvíjajú v prudkom tempe. Zlepšuje sa hrubá motorika, zdokonaľuje sa chôdza a beh. Postupne sa zjemňuje jemná motorika, a v súvislosti s tým aj grafomotorika.

·         osamostatnenie: nastanú zmeny v správaní dieťaťa, praktické problémy rieši samostatne. Jeho nároky sa začínajú približovať k jeho možnostiam.

·         hra: má dominantnú úlohu v živote dieťaťa a väčšinou má charakter napodobňovania. Prostredníctvom tejto činnosti deti v kolektíve nadväzujú sociálne vzťahy a vytvárajú si kontakty. Hra síce odzrkadľuje skutočnosť, avšak v týchto činnostiach dieťa ešte zamieňa realitu s irealitou.

·         poznávacie činnosti: patria sem veľmi zložité procesy. V predškolskom veku sa začína prudkým tempom rozvíjať orientácia v priestore a vnímanie farieb. Popri mechanickej pamäti dieťa začína využívať stratégie pri zapamätávaní. Síce fantázia má ešte stále veľký vplyv na myslenie, no dieťa si už všíma rozpor medzi realitou a rozprávkou. Zvláda na primeranej úrovni indukciu a dedukciu, učí sa ovládať svoje pocity. Problematickou oblasťou zostane i naďalej vnímanie času a orientácia v priestore vo vzťahu k vlastnej osobe.

·         socializácia: dieťa sa spravidla s väčšou rovesníckou skupinou stretáva prvýkrát v materskej škole a vtedy si začína osvojovať normy a hodnoty danej spoločnosti. Postupne sa vyvíja správny vzťah dieťaťa k ostatným, k plneniu povinností a dieťa sa naučí rešpektovať pravidlá danej skupiny. Postupne uznáva autoritu dospelých.

·         emocionálna a vôľová oblasť: začína sa stabilizovať, emócie dieťaťa sa stanú diferencovanejšími a trvalejšími. Dieťa už ovláda, sčasti usmerňuje a vedome riadi svoje pocity. Prejavuje záujem o učebné činnosti a o plnenie školských povinností.

·         iné činnosti: okolo 6. roku veku sa začína dynamicky rozvíjať grafomotorika dieťaťa, jemná motorika a senzomotorická koordinácia.

Ak učiteľka po dôkladne vykonanej pedagogickej diagnostike má pochybnosti o tom, či dieťa bude zvládať požiadavky školy, bolo by vhodné toto konzultovať s rodičmi a následne sa poradiť s odborníkmi - psychológmi. Učiteľka nemá v kompetencii rozhodovať o psychologickom vyšetrení dieťaťa, iba rodič môže požiadať o vyšetrenie školskej spôsobilosti. Psychologické testovanie realizuje buď školský psychológ, alebo pracovník zariadenia poradenstva a prevencie. Pri vyšetrení odborník zmapuje úroveň čiastkových funkcií. Okrem aktuálnych schopností dieťaťa v rozumovej, sociálnej, citovej oblasti a telesných zdatností berie do úvahy aj osobnú a rodinnú anamnézu.

K najčastejším dôvodom vyšetrenia školskej pripravenosti patria:

• hraničný dátum narodenia,
• somatické problémy a chorľavosť,
• podozrenie na poruchu pozornosti a hyperaktivita,
• adaptačné problémy: sťažená adaptácia na cudzie prostredie a neznámych ľudí,
• nesamostatnosť, výrazná citová pripútanosť, citová labilita,
• hravosť, nesústredenosť,
• nerovnomerný vývin, deficity v čiastkových funkciách,
• problémy s lateralitou – nevyhranená lateralita,
• poruchy vývinu reči, zaostávajúci vývin reči,
• znížená výkonnosť,
• pochybnosti zo strany rodičov.